Wizard from the atelier: 3.kapitola

Z pohľadu Jennifer:

Tak ahojte... Volám sa Jennifer Lorensová, mám šestnásť rokov a až do teraz som bývala v LA, no teraz som sa aj s rodičmi musela presťahovať do Nottinghamu, v Anglicku. Nechápem, prečo sme sa museli sťahovať až tak ďaleko.
Najviac sa bojím prvého dňa v novej škole. Čo ak sa totálne strápnim? Čo ak nezapadnem? Podľa mňa vôbec nezapadnem... Pretože som... čarodejníčka. Určite tam nikto taký ako som ja nechodí... A myslím, že ani výzorovo nezapadnem. Som mulatka, čiže mám trochu tmavšiu pokožku a čierne kučeravé vlasy. A vyzerám naozaj divne, keďže mám tmavú pleť a mám modré oči.

"Jennifer! Okamžite vstávaj, lebo nestihneš!" zakričí na mňa otec z obývačky. Myslím, že ho bolo počuť na celú bytovku.
Pozriem sa na hodiny, a keď uvidím, že je iba 5:45 (ráno) zakričím "Otec, ešte nie je ani šesť a začíname až o ôsmej!".
Potichu zavrčím a sadnem si na posteľ. Hneď idem do kúpelne a umyjem si tvár. Zahľadím sa na seba do zrkadla a potichu poviem "Jen, si silná, zvládneš to.". Ach, čo to táram, som na dne... Je po mne! No aby som nemrhala časom, rýchlo si vyžehlím vlasy a preskáčem z kúpelne do kuchyne, a rýchlo sa naraňajkujem. Postavím sa pred skriňu a začnem rozmýšľať, čo si mám obliecť. Prvý deň... prvý dojem je dôležitý. Nechcem, aby si o mne pomysleli, že som šprtka, alebo že sa obliekam a chovám ako chalan. No nechcem ani aby si mysleli, že som ocinkov maznáčik, alebo dokonca nejaká štetka. Tak nakoniec zo skrine vytiahnem šedoružové voľné tričko s dlhým rukávom a biele rifle. Oblečiem sa a pozriem sa do zrkadla. Nevyzerá to až tak zle...
"Jenny, ale už naozaj nestíhaš!" zakričí otec. Pozriem sa na hodiny, a uznám, že má pravdu. Tak rýchlo schmatnem školskú tašku, oblečiem si kabátik, obujem si čierne balerínky, zakričím "Ahoj, oci!" a scupkám dolu po schodoch bytovky.

***

Asi po pätnástich minútach prídem do školy, a ako zázrakom hneď nájdem triedu, ktorú nájsť mám. Vojdem do triedy a hneď ma privíta nejaké dievča. Vyzerá... sympaticky. "Ahoj, som Am, a toto je moja naj kamoška, Marry." Povie a ukáže na druhé dievča. "Ty si Jennifer, že?" spýta sa ma.
"Áno." poviem s úsmevom.
"Super." usmeje sa. "Tak sadni si tam, alebo tam." povie mi a ukáže na dve miesta v triede. "Tam sedí George, a hentam sedím ja, takže ti odporúčam sadnúť si radšej ku mne. George je nechutný a otravný, ja som donedávna sedela s Marry ale triedny protestoval, tak ma prosím zachráň pred sedením s Scottom." povie Am.
"Tak si sadnem k tebe." usmejem sa.
Odložím si tašku, sadnem si a hneď zazvoní. Všetci si sadnú a učiteľ vojde do triedy. Učebnicu a zošity si zloží na stôl a sadne si. Všetci sa postavia, učiteľ zachrípnuto povie "sadnite si" a všetci si sadnú. "Oh, vy musíte byť Jennifer Lorensová." povie a pozrie sa na mňa.
"Áno, to som ja." poviem.
"Som profesor Ellen. Slečna Roseliová, ukážte slečne Lorensovej školu." povie. Čudujem sa, že to takto spravil, v škole do ktorej som chodila do teraz by to žiaden učiteľ takto nepovolil.
"Roseliová som ja." povie Am a žmurkne na mňa.
Vyjdeme z triedy a hneď sa spýtam "Prečo vybral teba?".
"Túto školu poznám lepšie ako sama riaditeľka. Vyznám sa tu úplne všade." usmeje sa. "Hm... Tak... Čo také tu spravíme? Rozbijeme tieto lacné kvetináče? Nič ma nenapadá..." povie Am.
"Čože? Som tu prvý deň, nechcem mať  hneď problémy!" poviem.
"Ale noták. Viem, že si kúzelníčka, nemáš sa čoho báť." povie.
"Čože?! Ako to vieš?" spýtam sa s otvoreními ústami.
"Viem to vycítiť. Stačí jedno mávnutie paličky, a všetko je hneď v poriadku, tak?" usmeje sa.

Fashion Is My Kryptonite

Ahojte ! :)

Tak pridávam ďalší článok, a opäť o móde ^^.
Teraz to je konkrétne na tému jesenného oblečenia. Tak som spravila tri sety, aby som sa s vami opäť mohla podeliť o to, čo sa páči mne. :) Každý outfit je na určité miesto, ja som teraz spravila také, ktoré by sa podľa mňa hodili do Paríža, NY, Londýna a podobne, samozrejme, dúfam, že vám toto poslúži ako inšpirácia na obyčajné jesenné dni :)..

Paris 

Takže začneme Parížom. Jednouchý outfit, aj líčenie. Klasické čierne legíny alebo rifle, voľný svetrík, pri studenom počasí čierny šálik a k tomu topánky na opätkoch alebo balerínky. K tomu ešte čiernu mašličku do vlasov, nejaký pekný náhrdelník a náramok. Líčenie je jednoduché, klasický bledý rúž, linka, a špirála - klasika :). 

London 

A teraz Londýn! :) Outfit je podobný ako Parížsky, len menej elegantný. Modré rifle, Voľný svetrík s nejakým nápisom, prípadne s potlačou, krásna kabelka, jemné doplnky a k tomu čižmy alebo baleríny. Líčenie je opäť jednoduché - bledé očné tiene, alebo žiadne, ružový lesk na pery a špirála. 

NY

 





















A nakoniec New York. Tento outfit už nie je taký jednoduchý, no zato (aspoň podľa mňa) krásny. Elegantná blúzka bledoružovej, krémovej alebo bielej farby, ktorá sa dá kúpiť napríklad v H&M, čierne sako, šedé rifle. A tieto topánky som do NY outfitu zvolila, pretože mne sa veľmi páčia vybíjané topánky, no keby si to niekto obul na SR, tak by na neho každý čumel ako na blázna, no v New Yorku a podobne je to normálne.. :) Doplnky sú jednoduché, a makeup je tiež celkom easy. Ružový lesk/rúž, dymové líčenie a mega mihalnice .. :) 

Tááák snáď sa vám tento "fashion post" páčil, a pre čitateľov môjho príbehu: pracujem na ďalšej kapitole, tak je možné, že sa tu objaví už dnes ;) ..

Why I love fall?

Ahojte! :)

Milujete tiež jeseň tak ako ja? Alebo nie? :) Ak nie, prečo? :)
Áno, áno, neznášam to počasie - ráno mrznem a keď idem zo školy v bunde je mi horúco. Ale to je iba jeden dôvod, prečo nemať rada jeseň. Samozrejme, niektorí ľudia, ktorí by chceli mať pravdu tu kľudne vymenujú aj tisícky dôvodov prečo nemajú radi jeseň, nechcem nikomu kecať do názoru :).
Keď sa mám priznať, asi mám radšej jeseň ako jar. Viem, cez jar je väčšinou teplejšie, všetko je krásne rozkvitnuté... Ale ja mám proste radšej jeseň. A tu máte pár dôvodov, prečo MILUJEM jeseň.. :)

Wizard from the atelier: 2.kapitola

Z pohľadu Marry

 Zobudím sa na otravné pípanie budíku. Pozriem sa na hodiny, a uvedomím si, že budík už pár minút asi pípa, pretože už desať minút som mala byť hore.
Aby ste o mne niečo vedeli, tak... Volám sa Marry Wannesová a mám šestnásť rokov. Bývam v Nottinghame, v Anglicku a študujem na miestnej strednej škole. Bývam tu s mojimi rodičmi a so starším bratom. Nemám tu veľa kamarátov, kamarátiek, ale mne stačí, že tu mám Am (Améliu), ktorá je moja najlepšia kamoška. Sme kamarátky už od kedy som sa sem nasťahovala, čiže už celkom dlho. Hovoríme si úplne všetko, takže viem aj to, že je... čarodejníčka. Zo začiatku som bola dosť naštvaná, že mi to nepovedala skôr, ale neskôr som si uvedomila, že to proste povedať nemohla...
"Marry, vstávaj!" zakričí na mňa z kuchyne mama.
"Už idem!" poviem zúrivo. Neznášam toto ranné budenie...
Sadnem si na posteľ, oblečiem si župan aby som nezamrzla, obujem si papuče a scupkám do kuchyne za mamou. Sadnem si k stolu a začnem jesť. "Keď prídeš zo školy nebudem doma." povie moja mama.
"Pracovná porada?" spýtam sa a prevrátim očami.
"Skoro... Pracovná cesta. Nemecko." odpovie mi mama.
"Čože?! Na ako dlho?!" vykríknem naštvane.
"Štyri dni." Odpovie mi.
"Ugh..." zakokcem sa a prehltnem. "Prídeš vo štvrtok alebo piatok?" spýtam sa.
"Asi až v piatok." odpovie.
"Ale necháš mi tu nejaké peniaze, že?" spýtam sa.
"A načo by ti boli?" spýta sa a oprie sa o kuchynskú linku.
"Ale noták, mama, veď vieš, že potrebujem peniaze na ten školský výlet a ešte si potrebujem kúpiť nejaké oblečenie na zimu... Veď vieš, nemám ani čižmy!"
"No dobre... Koľko chceš?" spýta sa.
"Takých... sedemdesiat?" navrhnem.
"Čože? Maximálne dvadsať!" odvrkne mama.
"Čo? Veď vieš, že aj kostými z tanečného boli drahšie!"
"Päťdesiat..." navrhne mama.
"Sedemdesiat."
"Šesťdesiat."
"Šesťdesiatpäť."
"Platí." povie mama.
Usmejem sa, no keď sa pozriem na hodiny, úsmev mi zmizne. Za dvadsať minút tu je Am. Bez slov sa rozbehnem do mojej izby a hneď si začnem hľadať nejaké oblečenie. Nakoniec zo skrine vytiahnem biely voľný sveter, modré obtiahnuté rifle a čiernu šatku. Rýchlo sa oblečiem, umyjem si zuby a zamierim ku dverám. Obujem si vysoké topánky a zakričím "Ahoj mami!".
Zabuchnem dvere bytu a uvidím Am ako na mňa už čaká. 
"Marry, ty mrcha, ty máš ešte stále môj sveter?!" vykríkne na mňa Am.
"Prepáč?" poviem potichu a začneme sa smiať.
"Takže, pamätáš si náš plán na dnešok? Škola, nákupy." spýta sa ma Amélia.
"Jasné! A ty si pamätáš čo musíme v škole spraviť?" spýtam sa Amélie.
"Samozrejme... Po tomto si z nás ten hajzel už nikdy srandu robiť nebude." povie Am a diabolsky sa usmeje.

The things we do for FASHION...

Ahojte!
Keď som sem už od nedele nič nepridala, tak tu máte aspoň zopár obrázkov s oblečením, čo sa mi páči :)...

Shorts

Síce veľmi nemusím oblečenie s Americkou vlajkou, ale tieto kraťasy sú podľa mňa úžasné ^^

(Áno, som závislá na vybíjaných kraťasoch ^^)

Dresses

Shoes

Handbags