Wishlist (Christmas)

Ahojte! :)
Dnes asi pridám viac príspevkov, pretože mám veeeeľa času. Mala som ísť s kamoškami na basket, ale nakoniec som dopadla tak, že budem  celý deň trčať doma - som chorá.
Tak na chvíľu odbočíme od príbehov k móde. Za chvíľu už budú Vianoce, už ste rozmýšľali nad tým, aký darček by vás najviac potešil? Ak ste ako ja - chcete nejaký darček z netu, mali by ste sa rozhodnúť už teraz, aby to do Vianoc stihlo prísť. Tak tu máte môj Wishlist :). Možno vás nejak inšpiruje :)... No asi nič z tohto nedostanem, možno iba niečo podobné, pretože na stránkach, kde som našla konkrétne tieto veci je to dosť drahé, no aj tak vám sem dám kde by ste si to mohli kúpiť :)...

Takže začneme...
Sveter Love me, Love me,.... Aj vám sa tento sveter tak páči ? :3 Podľa mňa je úžasný :3 No škoda, že je veľmi drahý... http://www.jades24.com/en/product/women/clothing_woman/sweaters_woman/sweatshirt_woman/wildfox-d-pulli_2love/index.html (stojí 160 eur)
Ďalej sveter so sovou :) Mne sa strašne páči :) Aj ten strih, aj tá sovička :D :) Dá sa zohnať tu http://www.shareasale.com/r.cfm?afftrack=083ba90a590845dab1223cbd85a58866&b=423445&m=44037&u=256758&urllink=www.udobuy.com%2Fgoods-6350.html za 47 dolárov
Bledoružové rifle... Už som tu niekde písala, že tú farbu milujem, takže tieto rifle by boli fajn :) Zohnať sa dajú skoro všade, no konkrétne tieto tu: http://click.linksynergy.com/deeplink?id=Hy3bqNL2jtQ&mid=35482&murl=http%3A%2F%2Fwww.fashionunion.com%2Fpink-skinny-jeans%2Finvt%2Fljes1048pik%2F&u1=c325a2dc90d3495cb505e81adf36ffde iba za 10 libier :)
Náhrdelník "foťák" :) Milujem takéto náhrdelníky, a tak isto ako tie rifle, dá sa zohnať skoro všade, no konkrétne tento je dooosť drahý, 55 dolárov a dá sa zohnať tu http://click.linksynergy.com/deeplink?id=Hy3bqNL2jtQ&mid=37850&murl=http%3A%2F%2Fwww.betseyjohnson.com%2FItem.aspx%3Fid%3D97172&u1=0922c0eebc7a4deeaa25dda11bfb344d
Prsteň MOUSTACHE/fúziky :3 Určite vám už došlo, že som závislá na fúzikoch, takže... :) Aj tento prsteň sa dá zohnať skoro všade, no cena je rôzna, ja som ho našla lacno za 4 libry tu: http://www.sofeminine.co.uk/fashion-trends/movember-fashion-finds-d45057c528792.html no neviem koľko by stálo doručenie, ale možno dostanem presne tento :)
Notebook :) Čo k tomu dodať? :D Notebook by sa mi fakt zišiel, keďže mám iba starý počítač, ktorý je úplne preplnený a zavírusovaný :D A ešte niečo k tomu: najradšej by som bola keby bol fialový - veľmi sa mi nepáčia klasické čierne, šedé atď notebooky :)
A ďalej "galaxy" legíny. Tieto sú z romwe za 20 dolárov, čo je myslím dobrá cena, čiže sa to podľa mňa celkom oplatí :)
Topánky... Tieto topánky sa mi strašne páčia :3 Dajú sa zohnať v H&M, cena je rôzna, no pohybuje sa okolo 25-35 eur :)
A nakoniec kryt na mobil :) Presne tento nebudem mať, na polyvore som nenašla na môj mobil :D Budem mať tento: http://www.ebay.co.uk/itm/NEW-CUTE-CREAM-RILAKKUMA-BEAR-SNAP-ON-HARD-BACK-CASE-COVER-FOR-NOKIA-C3-/271030611978?pt=UK_MobilePhones_MobilePhonesCasesPouches&hash=item3f1aaef00a :)

Dúfam, že sa vám tento post páčil, a že som vám možno aj trošku pomohla ;) :)

Just believe... - úvod + 1. kapitola - Stay Strong...

úvod

Volám sa Elizabeth Leonsová. Mám pätnásť rokov a milujem tanec. Aj keď tancovať vôbec neviem... Pokúšala som sa tancovať už od kedy som mala jedenásť rokov, no stále vôbec tancovať neviem... No aj tak ma to baví.
Bývam s mojou krstnou v Miami, moja mama býva na Slovensku a otec mi pred siedmimi rokmi umrel pri autonehode. Mala som aj brata Simona, no ten umrel s mojim otcom.
Tak dosť bolo o mne, môžme začať...

1. kapitola - Stay Strong 

Zazvonilo na koniec hodiny, všetci vstali a odišli z triedy. Až na mňa. Pomaly som sa zbalila a tiež som vyšla z triedy. Ani sa mi nechce ísť zo školy - o hodinu mám tréning. Neteším sa na stretnutie tích nafúkaných sliepok čo tam so mnou chodia.
Vyjdem zo školy a cestou domov si pohmkávam jednu pesničku. Zabočím do tesnej uličky, no keď si všimnem, že tam sú Eleanor a Kate, rozhodnem sa, že pôjdem radšej cez pláž - nemám ich moc v láske. Tak si vyzujem tenisky, chytím ich do ruky a pomaly prechádzam po vlhkom piesku ku krátkemu chodníčku vedúcemu k bytu mňa a mojej krstnej - Meredith/Mer.
Keď prídem ku chodníku obujem sa a zamierim k nášmu bytu. Pred bytom nie je auto, to znamená, že Mer nie je doma, a to je dobre. Odomknem spodné dvere, schodmi prejdem až na najvyššie poschodie a odomknem. Prejdem cez obývačku a vojdem do mojej izby. Zo šatníka si vytiahnem čierne legíny, bodkované tielko, cvičky a dám si to všetko do tašky, ktorú si vždy beriem na tréning. O pol hodinu mi ide autobus. Tak si sadnem na posteľ, na kolená si položím notebook a idem na chvíľu na Facebook. Skoro nikto tu nie je, tak notebook vypnem a pustím si telku. Po dvadsiatich minútach pozerania MTV si vezmem tašku, peňaženku, vyjdem z bytu a zamierim k autobusovej zastávke. K
Keď tam prídem, na zastávke nikto nie je. To ma veľmi neprekvapuje. Po pár minútach príde autobus. Nastúpim, vytiahnem si peňaženku a kúpim si lístok. Keď prejdem ku stredným sedačkám, stretnem Ariu - dievča, čo so mnou chodí na tanečný. Prekvapí ma, keď ma pozdraví.
"Ahoj." s úsmevom ju odzdravím a chytím sa kovovej tyče aby som nespadla.
"Nesadneš si sem?" spýta sa ma Aria a odsunie si tašku zo sedadla pri nej. Wáw... Veď minulý týždeň si ma vôbec nevšímala. Čo sa stalo?
Bez slov prejdem malé schodíky a sadnem si. "O koľkej presne nám dnes začína tréning?" spýta sa ma.
"O Tretej. A je iba 14:25. Prečo ideš dnes tak skoro?" spýtam sa.
"Máme riaditeľské voľno a ešte som sa chcela trochu doučiť jednu choreografiu, kým príde učiteľ a ostatné baby." pokrčí plecami.
"Doučiť? Ty? Jasné... Ty sa nemáš čo doučovať." poviem s falošným úsmevom.
"Môžem ti niečo povedať?" spýta sa ma.
"No?"
"Teba mám z báb čo tam teraz chodia asi najradšej..." povie.
"Mňa? Prečo? Veď som od teba o štyri roky mladšia a vôbec neviem tancovať." poviem potichu.
"Nemyslím si, že nevieš tancovať. Len musíš trochu viac trénovať, a budeš perfektná." usmeje sa.
"To iste..." odvrknem a Aria prevráti očami.

Autobus zastaví pred budovou v ktorej trénujeme a my vystúpime. Aria si z tašky vytiahne kľúče, odomkne a vojdeme. Prezlečieme sa, Aria zapne rádio, začne tancovať, ja si sadnem na stoličku a pozerám sa na ňu. Nechápem, ako môže takto úžasne tancovať.
"Nejdeš tancovať tiež? Túto choreografiu vieš, nie?" usmeje sa na mňa.
Postavím sa a spolu s ňou sa pokúsim tancovať. Keď dotancujeme, poviem "Hovorila som ti, že neviem tancovať."
Skôr ako stihne otvoriť ústa, započujem spoza môjho chrbta tlieskanie. Obzriem sa, a tam je môj učiteľ tanca - Josh. "Výborne! Vážne si sa zlepšila." povie.
"Fakt si to myslíte?" spýtam sa Arii a Josha.
"Áno." odpovedia jednohlasne.
Iba sa usmejem, no som úplne šťastná... Možno, že sa mi konečne začne dariť...

Toto je nový príbeh :) Nebojte sa, budem stále písať aj ten Wizard from the atelier, ale dostala som nápad na tento tak chcem vedieť, či sa vám páči :) 
Hope u like it! ;) 

Tip na blog: Face2Face

Takže po dlhšom čase tu máte tip na blog! :) Je to blog mojej kamarátky :) V poslednom čase tam moc neprispievala, no bude, keď sa jej blog opäť rozbehne :) Tak jej pomôžte, a šup šup na jej blog! :) feofordinaryteenage.blogspot.sk/

Wizard from the atelier - Halloweenska časť 3.časť

"Čo budeme robiť?" šepnem vystrašene a potichu odcupkám k babám.
"Čo sa deje? Stále je tam?" spýta sa Marry.
"Áno." poviem.
"Ako to?" spýta sa.
"Je tiež čarodejník." povie Jen a podíde ku dverám."Oh nie! Ja ho poznám!" povie Jen vystrašene.
"Čože?! Kto to je?!" spýtam sa.
"Môj otec s ním chodil do školy." povie. "No potom sa na školu vykašlal a pridal sa k nejakým zlým čarodejníkom." dodá.
"Čo spravíme?" šepne Marry.
"To neviem, ale strašne sa bojím." poviem. K
Keď buchne do dverí, všetky nadskočíme. "Čo chce?" spýtam sa.
"Netuším." povie Jen.
"Nemal s tvojim otcom nejaké nezhody, alebo také niečo?" spýtam sa.
"O ničom takom neviem..." povie potichu.
"Myslím, že by sme mali nejak zabarikádovať dvere. A okná." poviem a baby prikývnu.

Všetko ťažké podávame pred dvere aby sa nedostal dnu. Na niekoľko krát zamknem dvere a na oknách zastrieme žalúzie . "A čo teraz?" spýta sa Marry.
Pokrčím plecami a ľahnem si. "Som strašne unavená." poviem.
"Aj ty?" povie Jen a zvalí sa na gauč.
"No tak! Teraz chcete spať? Vy sa nebojíte?" spýta sa Marry opäť.
"Čo chceš byť hore celú noc a strachovať sa?" spýtam sa.
"Vieš čo... Skúsme nejak odľahčiť situáciu. Dámy, zoberte si vankúše, vankúšová bitka začína." usmeje sa Marry.
Všetky tri sa na seba pozrieme, schmatneme vankúše a začneme ich po sebe hádzať. Všetky sa začneme smiať na celý dom,aspoň na chvíľu zabudneme na toho chlapíka vonku. No zrazu niečo silno buchne a my všetky sa pozrieme na dvere. Keď zasa niečo buchne rozbehnem sa ku dverám a pozriem sa cez kukátko.
"Nie je tam." pokrčím plecami.
Obzriem sa, pozriem sa na okno a zvriesknem. "Myslela som si že sme zatiahli žaluzie!" šepnem.
"Zatiahli." povie Jen a vystrašene hladíme na okno, v ktorom je ten chlap. Schováme sa do kúpeľne a Mary sa spýta "Prečo ho proste nepošlete nejakým kúzlom preč?".
"Cez Halloween kúzla nefungujú. Asi preto nám nevyšlo to predtým." poviem. Pozriem sa na malé hodinky v kúpeľni a poviem "To je už jedna hodina? Myslím, že by sme mali nejak zabarikádovať okná a ísť spať."
Po špičkách vyjdem z kúpeľne a poobzerám sa. Keď ho nikde nevidím, poviem "Poďte." rýchlo zatiahnem žalúzia a na okná dám plátna a kartóny. Ľahneme si a asi po piatich minútach všetky zaspíme.

****

Ráno sa zobudíme a ja sa ospalo pozriem na hodiny. Je iba osem hodín ráno. "Prosím, povedz mi že je preč." povie skleslým hlasom. Marry.
Odsuniem všetky veci od dverí, vyjdem a poobzerám sa okolo domu. "Je preč." vojdem dnu a poviem.
"To je dobre." povie Jen. "Už som si myslela, že nikdy neodíde." dodá.

Prepáčte, že som tak dlho nepridala ďalšiu čas, mám toho strašne veľa :( Škola, tanečný, ešte budem mať aj vystupko tak musím trénovať :/ Ale snáď sa vám táto časť páči ! ;)

Nový BLOG :)

Ahojte! :)
Pred chvíľou som si založila nový blog :) http://itsa-girly-world.blogspot.sk/ budem rada, ak ho navštívite, budem tam pridávať rôzne tipy a podobne :). Samozrejme sa budem naďalej venovať aj tejto stránke :). A pre čitateľov môjho príbehu: ešte dnes sa pokúsim napísať pokračovanie HW časti, no neviem či ho dnes stihnem dopísať, pretože mi nejak seká PC :(

Wizard from the atelier - 4. kapitola - Halloweenska časť part 2.

Z pohľadu Amélie

Všetky tri vykríkneme od strachu, schmatnem Jen a Marry za ruku a rozbehneme sa do kúpelne. "Čo to malo byť?! Ale už sa fakt začínam báť!" vykríkne Marry.
"Čšt! Tichšie! Nepotrebujeme, aby nás počul!" šepnem.
"Zavolám políciu?" spýta sa Jen.
"Ok." poviem a vydýchnem si.
"Ou. Mobil mám tam." povie.
"Aj ja." povie Marry.
"No super... Tak tam ideme, nie?" spýtam sa.
Pomaličky prejdeme z kúpelne cez chodbu až do "obývačky" a pozrieme sa do okna. "Už tam nieje." poviem.
"Ale aj tak radšej zavolám políciu." povie Jen.
"Dobrý nápad." poviem a zvalím sa na matrac.
"Baby, nevideli ste môj mobil?" spýta sa Jen.
"Neviem. Potom ho nájdeš. Zavolám z môjho mobilu." povie Marry. "Kde je môj mobil?!" vykríkne.
"Nebojte sa, ja mám mobil pri sebe." poviem a vytiahnem svoj mobil z vrecka.
"Daj mi ho, zavolám ja." povie Jen a podám jej mobil.
"Čo to s ním je? Nejak nejde zapnúť." povie zmätene Jennifer.
"Daj to sem." poviem a Jen mi ho podá. "Fakt nejde zapnúť. Tak mám nápad. Dajme tomu, že sa nám to zdalo, vykašlime sa na to a pozrime si film." navrhnem.
"Fajn." povedia naraz Jen a Marry.
Tak si sadneme na matrace a pustíme si jeden z hororov, čo doniesla Marry. Úprimne, viac sa bojím toho čo sa teraz stalo, ako toho filmu. Alebo presnejšie... Skôr sa bojím toho, čo sa stane/ mohlo by sa stať.. No ostáva mi iba dúfať, že je už preč, a môj život bude naďalej taký ako je. Zrazu niečo buchne pri dverách, tak sa všetky otočíme ku dverám a stvrdneme ako sochy. "Baby, takto to už nejde! Musíme nejak odľahčiť situáciu. Čo keby sme si zahrali fľašu? A film necháme zapnutý." navrhnem.
"Súhlasím." povie Marry a Jen prikývne.
Tak si sadneme do trojuholníka a roztočím fľašu. "Tak Jen... Pravda alebo odvaha?" spýtam sa.
"Pravda." povie.
"Páči sa ti Rob? Ale úprimne! Videla som v škole, ako sa naňho stále pozeráš. Tak?" poviem.
"No tak možno trošku.." zašomre a ja na ňu zazriem, tak prevráti očami a povie "No fajn, páči sa mi. Je úžasný!".
Zasmejem sa a Jen zatočí fľašou. "Amííí! Pravda alebo odvaha?" podlo sa na mňa usmeje Marry.
"Pravda." poviem.
"Keď si chodila s Ericom, vyspala si sa s ním?" spýta sa s úškrnom.
"Nie!" vykríknem.
Všetky sa rozosmejeme a Marry potočí fľašou. "No .. Marry .. Pravda, odvaha?" spýtam sa.
"Odvaha." povie Marry odvážne.
"Choď sa pozrieť cez kukátko na dverách, či tam ešte je." poviem. "Neboj sa, budeme pri tebe." povzbudivo poviem.
"No dobre." povie, všetky vstaneme a poberieme sa ku dverám. Pomaly sa priblíži ku kukátku a keď sa tam pozrie, vystrašene vykríkne a udychčane si sadne na zem a objíme si kolená.
"Čo sa deje? Je tam?!" spýtam sa pošepky.
Ako vidím, Marry je naozaj vystrašená, iba sa trasie, a neodpovedá. Tak sa rozhodnem, že sa pozriem aj ja. Pomaličky sa okom priblížim ku kukátku a pozriem sa z tade. Oh môj bože! Je tam ten chlap! Pošepkám to Jennifer a spoločne odtiahneme Marry na matrac a sadneme si. "Čo spravíme?" spýtam sa a z očí mi vybehnú slzy strachu. "
"To naozaj neviem." povie Jen.
"Baby, ste čarodejníčky, neviete to nejak spraviť?" spýta sa Marry keď sa prestane triasť.
"No neviem... Ale skúsiť to môžem. Jen, poznáš to kúzlo?" spýtam sa Jen.
"Hej." povie, sadneme si oproti sebe, chytíme sa za ruky, zavrieme oči a potichu začneme hovoriť zaklínadlo.
Keď dohovoríme, okolo nás sa objaví biela žiara. "Marry, poď sem!" skríknem rýchlo, chytím ju za ruku a pritiahnem ju  k nám.
"P-podarilo sa to?" spýta sa.
"Áno." usmejem sa. "Tá žiara je dobré znamenie." poviem. "Idem sa pozrieť, či zmizol." poviem potichu.
Pozriem sa s kukátka, a neuverím vlastním očiam. Stále tam je! Tak potom už existuje iba jedno vysvetlenie... Je to tiež čarodejník.

Tak tu je pokračovanie Halloweenskej časti :) Rozhodla som sa, že to bude rozdelené do viacerých častí ako dvoch :). Takže ďalšia časť pravdepodobne zajtra! :)
So... hope u like it! :)** 

Wizard from the atelier - 4. kapitola - Halloweenska časť

Z pohľadu Amélie 

 O týždeň neskôr

"No tak, baby, bude to ten najlepší Halloween! Sľubujem! Prosím." Ufňukane prehováram Jen a Marry aby u mňa na Halloween spali. No vlastne nie tak úplne doma, ale v ateliéry. Preto myslím, že to bude úžasné a strašidelné.
"No dobre..." Povie napokon Jen.
"Ďakujem!" vykríknem a objímem ju. "Marry? Prosím." Poviem smutne.
"No fajn. Ale pod jednou podmienkou." povie Marry a prevráti očami.
"Hm?" usmejem sa.
"Že budeme mať popcorn." povie Marry a začne sa smiať.
"Ak ho kúpiš." poviem a zasmejem sa.
"Tak budeme bez popcornu. No nevadí, aj tak prídem. Ale musíme to naplánovať. Kto čo donesie?" navrhne Marry.
"Marry, ty vezmi filmy, milujem horory, čo spolu pozerávame, a Jen, ty zober časopisy. Ja sa postarám o vankúše, prikrývky, notebook, jedlo a tak ďalej." poviem.
"A kedy tam máme byť?" spýta sa Jen.
"Príďte o siedmej večer. To už bude celkom tma." poviem. Zapípa mi mobil, tak sa naň pozriem a poviem babám "Ja už musím ísť, tak zatiaľ ahoj, uvidíme sa o siedmej" žmurknem na ne a odídem.

V ateliéry už mám všetko pripravené, vedela som, že baby budú súhlasiť s prespávačkou. Bude to úžasné, hlavne keď mám plazmovú telku na ktorej budeme pozerať horory.
O pár minút prídem do ateliéru, a hneď som príjemne prekvapená tým, ako je tam teplo, čo je teraz fakt dobré, keďže vonku je totálna zima. Vyzlečiem si kabát, a spolu s kabelkou ho hodím na gauč. Tento môj ateliér je už skoro ako môj dom. Mám tu dokonca už aj nejaké oblečenie.

****

Vstanem z gauču, vypnem telku a rozbehnem sa ku dverám. Otvorím dvere a radostne zvýsknem "Jen, Marry!" a objímem ich. "Máte filmy a časopisy?" spýtam sa.
"Jasné!" odpovedia jednohlasne.
"Strašne sa teším! Dnešok bude úžasný!" poviem nadšene a všetky tri odcupkáme do .. obývačky? Sadneme si na matrace čo sú už rozložené na zemi namiesto postelí, a zapneme CDčko s jedným z filmov, čo doniesla Marry.
No po chvíli film stopnem a navrhnem "Čo keby sme si to pozreli neskôr? Pozerať horor o siedmej večer je nudné.".
"Súhlasím." Povie Jen.
"Dobrý nápad." povie Marry. "Tak čo budeme robiť?" spýta sa Marry.
"Počkajte chvíľku." poviem, odskáčem do chodby a z poličky vytiahnem karaoke súpravu. "Dámy a páni, karaoke!" prídem pred ne a zahlásim.
Obe sa začnú smiať a ja to zatiaľ zapnem.
Začneme spievať a smiať sa na celé mesto. "óha, Jen, ty by si mohla byť speváčka!" zasmejem sa. Keď tak spievame, pozriem sa na okno a zhúknem od strachu.
"Čo sa stalo?" spýtajú sa ma vystrašene Jen a Marry.
"Niekoho som videla v okne. Špehoval nás! Poďte za mnou, pozrieme sa, či tam ešte je." poviem, rýchlo sa obujeme, dáme si bundy a vybehneme z domu.
Prehľadáme celé okolie domu, no nikoho neuvidíme. "Kašlite na to... Možno sa mi to iba zdalo." poviem a vojdeme dnu. No keď uvidím to čo uvidím, naozaj sa začnem báť. Po zemi sú rozhádzané listy a v telke beží nejaký horor.
"Marry, ten film si doniesla ty?" spýtam sa.
"Nie, nikdy som to nevidela... Počkaj, vypnem to." povie Marry, vezme ovládač a pokúsi sa vypnúť telku, no nejak jej to nejde. "Nejde to vypnúť. Asi došli baterky." pokrčí plecami.
Zahľadím sa na telku a skríknem "To je on! To on nás  sledoval!" ukážem na chlapa v telke.
"No ták, prestaň, to predsa nie je možné.." Povie Marry.
No v tom názor zmení. Pozrieme sa do okna a tam stojí presne ten muž.

Snáď sa vám táto časť páčila, pokračovanie tejto Halloweenskej časti pridám zajtra (ak sa zajtra dostanem na PC) :)

Help me!

Ahojte! :)
Už z názvu toto príspevku ste určite prišli na to, že potrebujem vašu pomoc - konkrétne od dievčat, čo používajú BB creamy. :)
Istý čas som používala namiesto BB creamov makeup, no zistila som, že BB cream je pre mňa z viacerých dôvodov výhodnejší. Napríklad to, že je to hydratačný krém + makeup v jednom, čiže pred tým ako ho nanesiem na pleť, nemusím používať žiaden krém. A ďalší dôvod je napríklad to, že keďže BB creamy sú väčšinou menej agresívne ako makeup - čo je pre mňa dobré, pretože mám vážne citlivú pleť, a už sa mi viac krát stalo, že keď som si nejakú kozmetiku kúpila, po pár dňoch som zistila, že na ňu mám alergiu.
Tak by som sa vás chcela spýtať, ak používate BB creamy, s ktorým ste najspokojnejšie. :) Pred tým, ako si nejaký kúpim, by som chcela zistiť, ktoré sú podla vás najlepšie :). A chcela by som nejaký za prijateľnú cenu, čiže do tích 10eur. A nechcem si takéto niečo kupovať cez net, radšej :).

Ja teraz používaj tento BB cream, a som s ním celkom spokojná. Cena je fajn, kúpila som ho za 6.99. Prispôsobí sa pleti, takže odtieň nie je problém :). No s čím na ňom nie som spokojná je to, že veľmi nezakrýva vyrážky. Preto keď som mala vyrážky som si vždy dala trošku makeupu na vyrážku aby ju prekryl, a ešte na to BB cream ako som zvyknutá :).

Wizard from the atelier: 3.kapitola

Z pohľadu Jennifer:

Tak ahojte... Volám sa Jennifer Lorensová, mám šestnásť rokov a až do teraz som bývala v LA, no teraz som sa aj s rodičmi musela presťahovať do Nottinghamu, v Anglicku. Nechápem, prečo sme sa museli sťahovať až tak ďaleko.
Najviac sa bojím prvého dňa v novej škole. Čo ak sa totálne strápnim? Čo ak nezapadnem? Podľa mňa vôbec nezapadnem... Pretože som... čarodejníčka. Určite tam nikto taký ako som ja nechodí... A myslím, že ani výzorovo nezapadnem. Som mulatka, čiže mám trochu tmavšiu pokožku a čierne kučeravé vlasy. A vyzerám naozaj divne, keďže mám tmavú pleť a mám modré oči.

"Jennifer! Okamžite vstávaj, lebo nestihneš!" zakričí na mňa otec z obývačky. Myslím, že ho bolo počuť na celú bytovku.
Pozriem sa na hodiny, a keď uvidím, že je iba 5:45 (ráno) zakričím "Otec, ešte nie je ani šesť a začíname až o ôsmej!".
Potichu zavrčím a sadnem si na posteľ. Hneď idem do kúpelne a umyjem si tvár. Zahľadím sa na seba do zrkadla a potichu poviem "Jen, si silná, zvládneš to.". Ach, čo to táram, som na dne... Je po mne! No aby som nemrhala časom, rýchlo si vyžehlím vlasy a preskáčem z kúpelne do kuchyne, a rýchlo sa naraňajkujem. Postavím sa pred skriňu a začnem rozmýšľať, čo si mám obliecť. Prvý deň... prvý dojem je dôležitý. Nechcem, aby si o mne pomysleli, že som šprtka, alebo že sa obliekam a chovám ako chalan. No nechcem ani aby si mysleli, že som ocinkov maznáčik, alebo dokonca nejaká štetka. Tak nakoniec zo skrine vytiahnem šedoružové voľné tričko s dlhým rukávom a biele rifle. Oblečiem sa a pozriem sa do zrkadla. Nevyzerá to až tak zle...
"Jenny, ale už naozaj nestíhaš!" zakričí otec. Pozriem sa na hodiny, a uznám, že má pravdu. Tak rýchlo schmatnem školskú tašku, oblečiem si kabátik, obujem si čierne balerínky, zakričím "Ahoj, oci!" a scupkám dolu po schodoch bytovky.

***

Asi po pätnástich minútach prídem do školy, a ako zázrakom hneď nájdem triedu, ktorú nájsť mám. Vojdem do triedy a hneď ma privíta nejaké dievča. Vyzerá... sympaticky. "Ahoj, som Am, a toto je moja naj kamoška, Marry." Povie a ukáže na druhé dievča. "Ty si Jennifer, že?" spýta sa ma.
"Áno." poviem s úsmevom.
"Super." usmeje sa. "Tak sadni si tam, alebo tam." povie mi a ukáže na dve miesta v triede. "Tam sedí George, a hentam sedím ja, takže ti odporúčam sadnúť si radšej ku mne. George je nechutný a otravný, ja som donedávna sedela s Marry ale triedny protestoval, tak ma prosím zachráň pred sedením s Scottom." povie Am.
"Tak si sadnem k tebe." usmejem sa.
Odložím si tašku, sadnem si a hneď zazvoní. Všetci si sadnú a učiteľ vojde do triedy. Učebnicu a zošity si zloží na stôl a sadne si. Všetci sa postavia, učiteľ zachrípnuto povie "sadnite si" a všetci si sadnú. "Oh, vy musíte byť Jennifer Lorensová." povie a pozrie sa na mňa.
"Áno, to som ja." poviem.
"Som profesor Ellen. Slečna Roseliová, ukážte slečne Lorensovej školu." povie. Čudujem sa, že to takto spravil, v škole do ktorej som chodila do teraz by to žiaden učiteľ takto nepovolil.
"Roseliová som ja." povie Am a žmurkne na mňa.
Vyjdeme z triedy a hneď sa spýtam "Prečo vybral teba?".
"Túto školu poznám lepšie ako sama riaditeľka. Vyznám sa tu úplne všade." usmeje sa. "Hm... Tak... Čo také tu spravíme? Rozbijeme tieto lacné kvetináče? Nič ma nenapadá..." povie Am.
"Čože? Som tu prvý deň, nechcem mať  hneď problémy!" poviem.
"Ale noták. Viem, že si kúzelníčka, nemáš sa čoho báť." povie.
"Čože?! Ako to vieš?" spýtam sa s otvoreními ústami.
"Viem to vycítiť. Stačí jedno mávnutie paličky, a všetko je hneď v poriadku, tak?" usmeje sa.

Fashion Is My Kryptonite

Ahojte ! :)

Tak pridávam ďalší článok, a opäť o móde ^^.
Teraz to je konkrétne na tému jesenného oblečenia. Tak som spravila tri sety, aby som sa s vami opäť mohla podeliť o to, čo sa páči mne. :) Každý outfit je na určité miesto, ja som teraz spravila také, ktoré by sa podľa mňa hodili do Paríža, NY, Londýna a podobne, samozrejme, dúfam, že vám toto poslúži ako inšpirácia na obyčajné jesenné dni :)..

Paris 

Takže začneme Parížom. Jednouchý outfit, aj líčenie. Klasické čierne legíny alebo rifle, voľný svetrík, pri studenom počasí čierny šálik a k tomu topánky na opätkoch alebo balerínky. K tomu ešte čiernu mašličku do vlasov, nejaký pekný náhrdelník a náramok. Líčenie je jednoduché, klasický bledý rúž, linka, a špirála - klasika :). 

London 

A teraz Londýn! :) Outfit je podobný ako Parížsky, len menej elegantný. Modré rifle, Voľný svetrík s nejakým nápisom, prípadne s potlačou, krásna kabelka, jemné doplnky a k tomu čižmy alebo baleríny. Líčenie je opäť jednoduché - bledé očné tiene, alebo žiadne, ružový lesk na pery a špirála. 

NY

 





















A nakoniec New York. Tento outfit už nie je taký jednoduchý, no zato (aspoň podľa mňa) krásny. Elegantná blúzka bledoružovej, krémovej alebo bielej farby, ktorá sa dá kúpiť napríklad v H&M, čierne sako, šedé rifle. A tieto topánky som do NY outfitu zvolila, pretože mne sa veľmi páčia vybíjané topánky, no keby si to niekto obul na SR, tak by na neho každý čumel ako na blázna, no v New Yorku a podobne je to normálne.. :) Doplnky sú jednoduché, a makeup je tiež celkom easy. Ružový lesk/rúž, dymové líčenie a mega mihalnice .. :) 

Tááák snáď sa vám tento "fashion post" páčil, a pre čitateľov môjho príbehu: pracujem na ďalšej kapitole, tak je možné, že sa tu objaví už dnes ;) ..

Why I love fall?

Ahojte! :)

Milujete tiež jeseň tak ako ja? Alebo nie? :) Ak nie, prečo? :)
Áno, áno, neznášam to počasie - ráno mrznem a keď idem zo školy v bunde je mi horúco. Ale to je iba jeden dôvod, prečo nemať rada jeseň. Samozrejme, niektorí ľudia, ktorí by chceli mať pravdu tu kľudne vymenujú aj tisícky dôvodov prečo nemajú radi jeseň, nechcem nikomu kecať do názoru :).
Keď sa mám priznať, asi mám radšej jeseň ako jar. Viem, cez jar je väčšinou teplejšie, všetko je krásne rozkvitnuté... Ale ja mám proste radšej jeseň. A tu máte pár dôvodov, prečo MILUJEM jeseň.. :)

Wizard from the atelier: 2.kapitola

Z pohľadu Marry

 Zobudím sa na otravné pípanie budíku. Pozriem sa na hodiny, a uvedomím si, že budík už pár minút asi pípa, pretože už desať minút som mala byť hore.
Aby ste o mne niečo vedeli, tak... Volám sa Marry Wannesová a mám šestnásť rokov. Bývam v Nottinghame, v Anglicku a študujem na miestnej strednej škole. Bývam tu s mojimi rodičmi a so starším bratom. Nemám tu veľa kamarátov, kamarátiek, ale mne stačí, že tu mám Am (Améliu), ktorá je moja najlepšia kamoška. Sme kamarátky už od kedy som sa sem nasťahovala, čiže už celkom dlho. Hovoríme si úplne všetko, takže viem aj to, že je... čarodejníčka. Zo začiatku som bola dosť naštvaná, že mi to nepovedala skôr, ale neskôr som si uvedomila, že to proste povedať nemohla...
"Marry, vstávaj!" zakričí na mňa z kuchyne mama.
"Už idem!" poviem zúrivo. Neznášam toto ranné budenie...
Sadnem si na posteľ, oblečiem si župan aby som nezamrzla, obujem si papuče a scupkám do kuchyne za mamou. Sadnem si k stolu a začnem jesť. "Keď prídeš zo školy nebudem doma." povie moja mama.
"Pracovná porada?" spýtam sa a prevrátim očami.
"Skoro... Pracovná cesta. Nemecko." odpovie mi mama.
"Čože?! Na ako dlho?!" vykríknem naštvane.
"Štyri dni." Odpovie mi.
"Ugh..." zakokcem sa a prehltnem. "Prídeš vo štvrtok alebo piatok?" spýtam sa.
"Asi až v piatok." odpovie.
"Ale necháš mi tu nejaké peniaze, že?" spýtam sa.
"A načo by ti boli?" spýta sa a oprie sa o kuchynskú linku.
"Ale noták, mama, veď vieš, že potrebujem peniaze na ten školský výlet a ešte si potrebujem kúpiť nejaké oblečenie na zimu... Veď vieš, nemám ani čižmy!"
"No dobre... Koľko chceš?" spýta sa.
"Takých... sedemdesiat?" navrhnem.
"Čože? Maximálne dvadsať!" odvrkne mama.
"Čo? Veď vieš, že aj kostými z tanečného boli drahšie!"
"Päťdesiat..." navrhne mama.
"Sedemdesiat."
"Šesťdesiat."
"Šesťdesiatpäť."
"Platí." povie mama.
Usmejem sa, no keď sa pozriem na hodiny, úsmev mi zmizne. Za dvadsať minút tu je Am. Bez slov sa rozbehnem do mojej izby a hneď si začnem hľadať nejaké oblečenie. Nakoniec zo skrine vytiahnem biely voľný sveter, modré obtiahnuté rifle a čiernu šatku. Rýchlo sa oblečiem, umyjem si zuby a zamierim ku dverám. Obujem si vysoké topánky a zakričím "Ahoj mami!".
Zabuchnem dvere bytu a uvidím Am ako na mňa už čaká. 
"Marry, ty mrcha, ty máš ešte stále môj sveter?!" vykríkne na mňa Am.
"Prepáč?" poviem potichu a začneme sa smiať.
"Takže, pamätáš si náš plán na dnešok? Škola, nákupy." spýta sa ma Amélia.
"Jasné! A ty si pamätáš čo musíme v škole spraviť?" spýtam sa Amélie.
"Samozrejme... Po tomto si z nás ten hajzel už nikdy srandu robiť nebude." povie Am a diabolsky sa usmeje.

The things we do for FASHION...

Ahojte!
Keď som sem už od nedele nič nepridala, tak tu máte aspoň zopár obrázkov s oblečením, čo sa mi páči :)...

Shorts

Síce veľmi nemusím oblečenie s Americkou vlajkou, ale tieto kraťasy sú podľa mňa úžasné ^^

(Áno, som závislá na vybíjaných kraťasoch ^^)

Dresses

Shoes

Handbags

Outfits: Paris

Tákže trochu odbočíme od príbehov k móde.. :) Veľmi rada vytváram rôzne sety, tak by som sa o nejaké s vami chcela podeliť :) Tu sú 2 outfity konkrétne do Paríža :) Ja pôjdem niekedy na jar do Paríža, takže už teraz si pripravujem čo tam budem nosiť :D Takže...

1. Neviem ako vám, ale mne sa tento outfit strašne páči :). Začneme od svetru... Ja som na takýchto svetroch úplne závislá, takže som ho sem musela dať. Potom nohavice. Mne sa táto farba strašne páči, a pripadá mi taká vhodná do mesta ako je Paríž, ale ak by som sem dala fotky z Paríža, tak takéto rifle na mne asi neuvidíte, asi skôr šedé. Topánky.. Takýto tip topánok sa mi veľmi páči, tiež si také plánujem kúpiť, ale na trochu nižšom opätku, pretože ja som taký samovrah a všade padám :D. Ďalej malá kabelka. Myslím, že taká malá kabelka mi stačí, keďže so sebou budem nosievať asi iba mobil, peniaze a mini zrkadielko, a prípadne nákupné tašky :D.
A šperky! Nič podobnejšie môjmu náhrdelníku a náramku čo tam plánujem nosiť som na polyvore nenašla, tak aspoň toto. Náhrdelník... Ten môj je zlatej farby a sú na ňom dva vtáčiky (:D). A náramok, ten je tiež zlatej až bronzovej farby a sú na ňom všelijaké prívesky.
Make-up: Bledo ružový rúž. Viem, že v Paríži sa nosí skôr červený (ak mám dobré informácie :D), ale ja s tmavými rúžmi vyzerám ako debil, takže.. :D A ďalej linka. Moc sa takto nemaľujem, a ani neviem či budem mať tam takto sa maľovať, no pre prípad som to sem dala. Špirála je samozrejmosťou. 

2. A ďalej. Začneme... blúzkou. Podobnú blúzku mám, a veľmi sa mi páči, a je aj pohodlná takže tú tam nosiť budem určite. Nohavice. Konkrétne asi čierne legíny. Legíny nosím rada, a pri chodení po Paríži budú vhodné aj pretože sú pohodlné. Potom kabelka. Opäť malá kabelka do ktorej sa mi zmestia iba peniaze a mobil, k tomuto outfitu som zvolila konkrétne striebornú ligotavú kabelku. Topánky môžu byť napríklad baleríny, tie tam pravdepodobne budem nosiť aj ja.
K make-upu platí to isté čo pri prvom outfite.
A šperky... Nechajte sa prekvapiť ;)                

Snáď sa vám tento fashion-post páčil, a ak áno, budem takéto posty pridávať aj naďalej :).

Wizard from the atelier: 1. kapitola

Milujem tieto pokojné nedeľné rána. Každú nedeľu sa  zobudím o 6:00, naraňajkujem sa a idem do ateliéru. Viem, väčšina normálnych ľudí v nedeľu radšej spia, ale veď viete, ja normálna nie som.
Vojdem do ateliéru a hneď zamierim k malému gaučíku. Zložím si tam tašku, kabát a hneď môžem začať maľovať. Plátno zachytím na stojan, a poobzerám sa okolo seba či som tu sama. Keď sa uistím, že ma nikto nevidí, rukou namierim na štetce, tie sa vznesú do vzduchu a ocitnú sa pri mne. To isté spravím aj s farbami a môžem začať maľovať.
Pred tým ako stihnem začať maľovať niekto zaklope na dvere. Štetce a farby položím na malý stolík pri stojane a idem ku dverám. Otvorím a uvidím asi štyridsať ročnú pani s nejakým chalanom. Ten môže mať tak... šestnásť, sedemnásť.... "Dobrý deň, môžem vám nejak pomôcť?" spýtam sa s úsmevom.
"Dobrý deň, prosím vás nemohla by ste namaľovať portrét  môjho syna?" spýtala sa pani a ukázala na toho chalana.
"Ehm... No neviem, teraz som nikoho nečakala a mala som plán konečne namaľovať jeden obraz... A ešte k tomu je nedeľa." povedala som.
"Prosím. Naozaj to potrebujem." Prosila tá pani.
"No dobre." poviem nakoniec a zavediem ich dnu. Z gaučíku odnesiem moje veci inde, aby si mal kam sadnúť.
"Tak prídem za tri hodiny. Dovidenia." Povedala a odišla.
Keď sa zahladím na čisté plátno spýtam a toho chalana "Prečo to je také dôležité?".
"Neviem..." odvrkne.
Sadne si na gauč a ja začnem maľovať. Popár minútach mu poviem "Za pár minút sa vrátim." a odídem do kúpelne. Opláchnem si tvár a zapozerám sa do zrkadla.
Keď vyjdem z kúpelne uvidím ako si pozerá moje obrazy. "Páčia sa ti?" usmejem sa.
"Hej, sú krásne." povie.
"Ďakujem." hneď keď dopoviem, sadne si a ja môžem pokračovať v maľovaní.

****

"Hotovo." Poviem.
"Dobre. Mama by mala prísť tak o desať minút." povie. "Mimochodom som David."
"Ja som Amélia." poviem s úsmevom.


Prepáčte, že nie je táto časť dlhšia, ale som vážne unavená :( :D.. Ale chcela som pridať aspoň niečo z príbehu, a ešte sem asi idem popridávať nejaké obrázky a podobne :) Takže zajtra bude ďalšia časť! :)

Tip na blog: It was, is, and will be

Tak vám sem ešte hodím tip na jeden blog s úžasnými príbehmi, ktoré tiež čítam, a ak si ich prečítate, určite neoľutujete :) a je to tento blog: http://miathis.blogspot.cz/ .. A tu je pár dôvodov prečo som si ten blog hneď obľúbila: 1. Design. Je jednoduchý a aj tak zaujímavý. Myslím, že sa bude páčiť skoro každému, pretože nie je prehnaný, a ani obyčajný. 2. Názov. Ten názov sa mi hneď zapáčil. Pripadá mi to ako fajn názov aj pre nejaký seriál :D 3. Samotný príbeh. Ten sa mi naozaj veľmi páči. Prečítajte si ho, a posúďte sami ;) :) Dúfam, že sa vám ten blog bude páčiť tak ako mne :).. xx

Wizard from the atelier - úvod

Ahoj! Volám sa Amélia Roseliová, mám šestnásť rokov a bývam v Nottinghame. Bývam tu s mojou krstnou mamou, ktorá pracuje v blízkej škole umenia. Presťahovala som sa sem zo Slovenska od mojich rodičov, pretože som sa chcela osamostatniť a chcela som konečne vypadnúť zo Slovenska, pretože (nemyslím to zle) .. mi došlo, že ak chcem niečo dokázať, na Slovensku by sa mi to asi veľmi nepodarilo. A ide o kreslenie, maľovanie... Milujem to. Môžem tým ukázať, čo vlastne cítim. Pár mojich čmáraníc sú už vystavené v miestnej galérií, no ja to chcem dotiahnuť ďalej... Ale viem, že na Slovensku by sa mi nepodarilo ani toto.
Keďže moja krstná mama (Melinda) sa tiež zaujíma o umenie, a vie že ja milujem maľovanie, prenajala mi miestny malý jednoposchodový domček ktorý nazývam "môj ateliér". Vlastne to spravila asi pretože ju už štvalo, že mala zapratanú celú pivnicu mojimi obrazmi. V mojom malom ateliériku sú iba dve miestnosti. Jedna z toho je malá kúpeľňa a druhá celkom veľká miestnosť, kde maľujem. V strede miestnosti je uložený maliarský stojan a kúsok pred ním je malý starodávny (dá sa to nazvať aj taký... barokový, kráľovský) gaučík, potrebujem ho tam, keď niekedy maľujem aj portréty a podobne. Pri dlhšej stene sú uložené moje nepoužité plátna, papiere, a maliarske pomôcky (štetce a podobne) a pri kratšej stene sú odložené všetky obrazy čo tam mám. Buď tie, čo tam mám na ukážku pre zákazníkov ako viem maľovať, alebo tie, po ktoré si ešte niekto príde - objednávky a podobne.
A ešte som vynechala jednu dôležitú vec... Som niečo ako... čarodejnica. Pred dvomi rokmi mi o tom povedala moja teta Alice. Zdedila som túto úžasnú vlastnosť po nej, moja mama ani otec nie sú kúzelníci. Môj otec o tom ani nevie. A mama to vie, no vôbec z toho nie je nadšená. Myslím, že skôr závidí jej sestre - mojej tete Alice - že čarodejnica je z nich Alice, a nie ona. Je to zložité... Ani moja babka nie je čarodejnica, iba moja prababka, a ešte jej predkovia. Ale je to ťažké... Nikomu to nemôžem povedať, a kúzla nemôžem len tak využívať. Môžem používať jednoduché kúzla na ktoré nič ako prútik nepotrebujem, ale na použitie zložitejšieho kúzla potrebujem mať naozaj dôležitý dôvod... Ako som už hovorila, je to zložité...  
Takže snáď sa vám tento úvod k príbehu páčil :) Zajtra dám pravdepodobne prvú časť :). A možno aj dnes ak to ešte stihnem...

Niečo končí, niečo začína...

Ahojte všetci! Vítam vás na mojom novom blogu. Volám sa Andrea. Žijem na Slovensku, v malom meste asi hodinu od Trenčína. Milujem tanec, rada spievam a vo voľnom čase rada píšem príbehy. Preto som sa rozhodla, že si založím tento blog. Predovšetkým tu budem písať príbehy, a občas sem asi pridám aj nejaké tipy na filmy, rôzne články, občas keď nájdem aj nejaké zaujímavé DIY vecičky, a občas možno spravím aj nejaké video-odpovede, videá. Nečudujte sa ani keď tu nájdete nejaké články o móde, pretože som módna maniačka. HOPE YOU LIKE IT! :)